Mr. Chardonnay

Home / Nezaradené / Mr. Chardonnay

Keď pracujete od obeda do večera, tak sprevádzate klientov cez neskoré raňajky, obed až k aperitívu.
Všetci klienti majú svoje osobité požiadavky. Možno to poznáte aj podľa seba. Sú to momenty, kedy chcete presne to, načo ste zvyknutý.
Niekto pije ráno capuccino a cornetto, niekto kávu s mliekom, niekto so sójovým mliekom a niekto len mieko. Poobede si vyberie zo zaznamu denného menú so špecifickými požiadavkami, poobede kávu a večer aperitívo.
Väčšinou sa klienti držia svojich zvykov, alebo ich sezónne obmieňajú.
Všetci máme svoje zvyky takže to vieme pochopiť.
Teraz Vám však predstavím klienta, ktorý nespadá do tejto kategórie.
Je jedným z neprehliadnuteľných klientov a spoznáte ho podľa toho, že jediná tekutina, ktorá sa v jeho pohári na stopke obmieňa je „Chardonnay“.

 vintageonewines.com

Na zvolanie „Mr. Chardonnay neočakávajte rekciu. Ak vôbec nejakú, tak vrásky, ktoré v tom momente urobí, ako ochrannú reakciu pred nevhodným sarkazmom.
Mr. je vysoký. Má štýl. Väčšinou sa nosí v odtieňoch modrej. Vlastní obchod s elegantným pánskym oblečením, ktorý je hneď na druhej strane hlavnej cesty.
Teraz Vám prebehlo hlavou, prečo Vám o ňom píšem. Keď som začínala pracovať v kaviarni, Anna ma za pultom upozornila na tohto pána.

Hovorí mi: „keď ho zbadáš vo dverách, hneď nalievaj Chardonnay!“.
Jeho sebavedomý vstup zoskenoval interiér vrátane ľudí, ktorí si prišli odfajknuť zo zaznamu príjemností svoj denný rituál pitia kávy alebo aspoň niečo, čo ich aspoň na chvíľu vytrhne z priestorov kancelárie, povinností a všetkého, čo sa hlavu dokáže valiť.
Anna sa s letmosťou naklonila na pravý regál a vzala pohár na víno.
Ako už býva zvykom talianov, či už len samotného Mr. Chardannay, dal sa do reči so svojou spriaznenou dušou – kassierom Enrico-m.
Napriek tomu, že ich vekový rozdiel sa dá prirovnať k veku, ku ktorému sa radi v spomienkach vracajú muži aj ženy, ich zmysel pre humor je ladený v ich vlastnom duchu a predmetom ich úsmevných rozhovorov sú pôvabné ženy.
Zatiaľ, čo Anna nalieva, Mr. Chardonnay sa pristavuje na pravej strane esovitového pultu a necháva vystavovať svoj prestížny chrup. Po čase mi príde až vzácne, vidieť ho.
Pán nesúci sa galatne až miestami povýšenecky má väčšinou zmrazenú tvár. Občasne mi pripomína záber fotografa v momente, ktorý chceme všetci vymazať.
Taký je niekedy vážny!
Prvý pohár sa trasie väčšinou okolo 11:00 ráno na príchod svojrázneho podnikateľa. Najskôr však okolo neho krúži a pozoruje ho z diaľky.
Jednou zo zvláštností je, že on si nikdy svoj pohár nepýta. Má byť nepísným pravidlom a samozrejmosťou, že akonáhle ho zbadáte – hoc len prechádzať cez cestu bližiac sa ku kaviarni s jasným cieľom „preboha nalievaj, už nalievaj“!
Ako prevencia ako NEprehlaidnuť nášho váženého klienta je imaginárna trúbka, ktorú aktivuje náš kasiér a debatný „parťak“ očakávaného klienta – kasiér Enrico. „Tutututuuu-tutuuuuuuuuuuuu“.
Pripravte sa, už sa bliži!
Mr. Chardonnay ako si ho dovolím nazývať mimo jeho prítomnosti je jedna z mála Very Important People,  čakajúca na svoju nevyslovenú požiadavku tak preddnostne, ako sa to len dá. Pokiaľ možno, čakanie úplne vymazať!
Stoj čo stoj on je prvý, aj keď je posledný a keď nie, skôr či neskôr do našich uší doľadne hlasné zvolanie a ironický tón, ktorý parkuje niekde medzi mojim prvým a tretím rebrom. Niekedy je taký uštipačný, že neviem identifikovať GPS polohu pristávacej váhy jeho hlasu na mojich krehkých rebrách. Tak sa ten pocit rozplýva, že niekedy je nemožné určiť, či sa nepríjemnosť chce natrepať aj do zadnej časti hrudníka.

Ale je to on!
Jeho ukážkový chrup, čierne obočie, začesané strieborné vlasy, štýl držania vínneho pohára, občasné usrkávanie a pobehovanie medzi kasierom a pultom.. to je Mr. Chardonnay, to je Luciano!
Príležistostne galatný, svojrázny s dominantným charketrom a Bohom pridelenou výškou je a bude neodmysliteľnou súčasťou našej pracovnej rutiny.
Ale veď čo by sme robili, keby tomu tak nebolo .. nebola by odfajknutá naša denná dávka rutiny ala Luciano.

P.S.:
Bolo mi dané raz nahliadnuť do ranných rituálov našich klientov. Neskoré raňajky som teda vymenila za ich skoré. Táto „šichta“ ma trochu zmeitla v čase. Okolo 9-10 hodiny som zbadala vo dverách
Lucia-na. V hlave mi prebleslo, že to je už zrejme toľho hodín a tak som sa išla nakloniť po pohár na biele víno ..ale!
Do toho som začula hlas môjho ranného kolegu, ako mi hovorí so svojim hlbokým hlasom, že Luciano začína deň s capuccinom. Na ďalší krát je to opäť capiccino a potom sa začína jeho poobedný rituál v znamení známej značky.
To len, aby som z neho nerobila pána vína. Ja len, že on má rád aj capuccino 🙂

2 Comments

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *